Тоҷикон: Тафовут байни таҳрирҳо

Content deleted Content added
Барчасбҳо: вироиш тавассути телефони ҳамроҳ вироиш тавассути мурургари телефони ҳамроҳ
х Вироиши Кайкубод (Баҳс) вогардонида шуд ба охирин тағйире, ки Guruhband анҷом дода буд
Барчасб: вогардонӣ
Сатри 1:
{{Мардум
|group ={{small|Тоҷикон}}<br />{{small|{{lang|prs|تاجيک}}}}<br />{{small|Таджики}}<br />{{small|{{lang|zh|塔吉克人}}}}
|population = '''тақр. 22–3516–20 млн (тахминҳои гуногун)'''
 
|region1 = {{AFG}}
|pop1 = 9,801450,000–14000–11,000550,000 (20182014)<br />27–39 27–33%
|ref1 = <ref name="atlas-afghanistan-153">Country Factfiles.&nbsp;— Afghanistan, page 153. // Atlas. Fourth Edition. Editors: Ben Hoare, Margaret Parrish. Publisher: Jonathan Metcalf. First published in Great Britain in 2001 by Dorling Kindersley Limited. {{L.}}: [[Dorling Kindersley]], 2010, 432 pages. {{ISBN|9781405350396}} "Population: 28.1 million<br />Religions: Sunni Muslim 84%, Shi'a Muslim 15%, other 1%<br />Ethnic Mix: Pashtun 38%, Tajik '''25%''', Hazara 19%, Uzbek, Turkmen, other 18%"</ref>
|ref1 =<ref>{{cite web|url=http://joshuaproject.net/people_groups/14372/AF|title=Tajik, Afghan in Afghanistan}}</ref>{{lower|<ref>"Afghanistan in 2004 – A survey of the Afghan people" (PDF). Kabul, Afghanistan: The Asia Foundation. 2004. Retrieved 2012-11-28. The 2004 survey interviewed 804 Afghans, Which ethnic group do you belong to? Pashtun 46%, Tajik 39%, Uzbek 6%, Hazara 6%, Turkmen 1%, Baloch 0%, Nuristani 1%, Aimak 0%, Arab 1%, Pashaye 0%, Other 1%.</ref>}}
 
|region2 = {{TJK}}
|pop2 = 76,550787,000 (20182016)
|ref2 = <ref>[http://www.stat.tj/ru/img/7a20337ca019c92e18235196b4e62aaa_1470198679.pdf Маҷмӯаи омории "Шумораи аҳолии Ҷумҳурии Тоҷикистон то 1 январи соли 2016". Агентии омори назди Президенти Ҷумҳурии Тоҷикистон, с. 9]</ref>
|ref2 ={{lower|<ref>[https://ru.sputnik-tj.com/country/201... В Душанбе родился девятимиллионный житель Таджикистана]</ref><ref>[http://www.demoscope.ru/weekly/2013/0559/barom02.php Численность и национальный состав населения доля таджиков в населения Таджикистан, 2010 году - 84,3%.]</ref>}}
 
|region3 = {{UZB}}<br />{{spaces|4}}<small>
|pop3 = 1,420,000 (2012, official)<br />other, non-official, scholarly estimates are 8&nbsp;– 11 million<ref name=Foltz>{{cite journal|authorlink=Richard Foltz|author=Richard Foltz|title=The Tajiks of Uzbekistan|journal=Central Asian Survey|volume= 15|issue=2|pages= 213–216 |year=1996|doi=10.1080/02634939608400946}}</ref><ref name="Karl Cordell 1999. pg 201">Karl Cordell, "Ethnicity and Democratisation in the New Europe", Routledge, 1998. p. 201: "Consequently, the number of citizens who regard themselves as Tajiks is difficult to determine. Tajikis within and outside of the republic, Samarkand State University (SamGU) academic and international commentators suggest that there may be between six and seven million Tajiks in Uzbekistan, constituting 30% of the republic's 22 million population, rather than the official figure of 4.7%(Foltz 1996;213; Carlisle 1995:88).</ref><ref name="Lena Jonson 2006. pg 108">Lena Jonson (1976) "Tajikistan in the New Central Asia", I.B.Tauris, p. 108: "According to official Uzbek statistics there are slightly over 1 million Tajiks in Uzbekistan or about 3% of the population. The unofficial figure is over 6 million Tajiks. They are concentrated in the Sukhandarya, Samarqand and Bukhara regions."</ref>
 
|region4 = {{PAK}}
|pop4 = 1,220,000
|ref4 = {{lower|<ref name="Pakistan">There are 1,000,000 Tajiks Persian-speaking native toin Pakistan">{{cite andweb|author=United 220,000Nations TajikHigh war-refugeesCommissioner fromfor AfghanistanRefugees remain in Pakistan. [|url=http://www.ethnologueunhcr.comorg/show_country3d99d4654.asp?namehtml |title=Pakista...Long-time Ethnologue.com'sTajik entryrefugees forreturn ''Languageshome offrom Pakistan'']. [http://www.unhcr.org/cgi|publisher=UNHCR |date=2002-bin/texis/vtx/home/opendo...10-01 Census of Afghans in Pakistan].|accessdate=2012-06-11}}</ref>}}
 
|region5 = {{flagcountry|Iran}}
|pop5 = 500,000
|ref5 = {{lower|<ref>http://www.unhcr.org/news/NEWS/452b78394.html</ref>}}
 
|region6 = {{RUS}}
|pop6 = 201,000
|ref6 = <ref>Russian 2010 Census results; see also [[Ethnic groups in Russia]]</ref>
|region7 = {{USA}}
 
|pop7 = 52,000
|region7 = {{flagcountry|GER}}
|ref7 = <ref>This figure only includes Tajiks from Afghanistan. The population of people from Afghanistan the United States is estimated as 80,414 (2005). {{cite web |url=http://factfinder.census.gov/servlet/IPTable?_bm=y&-reg=ACS_2005_EST_G00_S0201:501;ACS_2005_EST_G00_S0201PR:501;ACS_2005_EST_G00_S0201T:501;ACS_2005_EST_G00_S0201TPR:501&-qr_name=ACS_2005_EST_G00_S0201&-qr_name=ACS_2005_EST_G00_S0201PR&-qr_name=ACS_2005_EST_G00_S0201T&-qr_name=ACS_2005_EST_G00_S0201TPR&-ds_name=ACS_2005_EST_G00_&-TABLE_NAMEX=&-ci_type=A&-redoLog=true&-charIterations=045&-geo_id=01000US&-format=&-_lang=en|author=United States Census Bureau|title=US demographic census|accessdate=2008-01-23}} Of this number, approximately 65% are Tajiks according to a group of American researchers (Barbara Robson, Juliene Lipson, [[Farid Younos]], Mariam Mehdi). [http://www.cal.org/co/afghan/apeop.html Robson, Barbara and Lipson, Juliene (2002) "Chapter 5(B)- The People: The Tajiks and Other Dari-Speaking Groups"] ''The Afghans&nbsp;– their history and culture'' Cultural Orientation Resource Center, Center for Applied Linguistics, Washington, D.C., [http://worldcat.org/oclc/56081073 OCLC 56081073].</ref>
|pop7 = 100,000
|region8 = {{KGZ}}
|ref7 = {{lower|<ref name=TZ>[http://www2.gtz.de/migration-and-development/kon... GTZ: Migration and development – Afghans in Germany]: estimate for Tajiks based on total of 100,000 Afghans in Germany.</ref>}}
|pop8 = 47,500
 
|ref8 = <ref name=ethnic>{{cite web|url=http://www.stat.kg/stat.files/din.files/census/5010003.pdf |title=Ethnic composition of the population in Kyrgyzstan 1999–2007 |format=PDF |date= |accessdate=2012-06-11}}</ref>
|region8 = {{USA}}
|pop8 region9 = 54,869{{CHN}}
|pop9 = 39,642
|ref8 = <ref>This figure only includes Tajiks from Afghanistan. The population of people from Afghanistan the United States is estimated as 80,414 (2005). {{cite web |url=http://factfinder.census.gov/servlet/IPTable?_bm=y&-reg=ACS_2005_EST_G00_S0201:501;ACS_2005_EST_G00_S0201PR:501;ACS_2005_EST_G00_S0201T:501;ACS_2005_EST_G00_S0201TPR:501&-qr_name=ACS_2005_EST_G00_S0201&-qr_name=ACS_2005_EST_G00_S0201PR&-qr_name=ACS_2005_EST_G00_S0201T&-qr_name=ACS_2005_EST_G00_S0201TPR&-ds_name=ACS_2005_EST_G00_&-TABLE_NAMEX=&-ci_type=A&-redoLog=true&-charIterations=045&-geo_id=01000US&-format=&-_lang=en|author=United States Census Bureau|title=US demographic census|accessdate=2008-01-23}} Of this number, approximately 65% are Tajiks according to a group of American researchers (Barbara Robson, Juliene Lipson, [[Farid Younos]], Mariam Mehdi). [http://www.cal.org/co/afghan/apeop.html Robson, Barbara and Lipson, Juliene (2002) "Chapter 5(B)- The People: The Tajiks and Other Dari-Speaking Groups"] ''The Afghans&nbsp;– their history and culture'' Cultural Orientation Resource Center, Center for Applied Linguistics, Washington, D.C., [http://worldcat.org/oclc/56081073 OCLC 56081073].</ref>
|ref9 =<ref>{{cite web|title=塔吉克族|url=http://www.gov.cn/test/2006-04/14/content_254445.htm|website=www.gov.cn|accessdate=6 December 2016}}</ref>
 
|region9 region10 = {{KGZCAN}}
|pop9 pop10 = 5215,000870
|ref10 = <ref>This figure only includes Tajiks from Afghanistan. The population of people with descent from Afghanistan in Canada is 48,090 according to Canada's 2006 Census. Tajiks make up an estimated 27% of the population of Afghanistan. The Tajik population in Canada is estimated from these two figures. [http://www12.statcan.ca/english/census06/data/highlights/ethnic/pages/Page.cfm?Lang=E&Geo=PR&Code=01&Data=Count&Table=2&StartRec=1&Sort=3&Display=All&CSDFilter=5000 Ethnic origins, 2006 counts, for Canada].</ref>
|ref9 = {{lower|<ref>{{citeweb|url=http://joshuaproject.net/people_groups/15201/KG|title=Tajik in Kyrgyzstan|publisher=Joshuaproject.net}}</ref>}}
|region11 = {{UKR}}
 
|region10pop11 = {{CHN}}4,255
|ref11 = <ref>[http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/select_5/?botton=cens_db&box=5.1W&k_t=00&p=75&rz=1_1&rz_b=2_1%20%20%20&n_page=4 State statistics committee of Ukraine&nbsp;– National composition of population, 2001 census] (Ukrainian)</ref>
|pop10 = 51,069
|ref10 = <ref>[http://www.paulnoll.com/China/Minorities/China-Nationalities.html Chinese Nationalities and Their Populations (2010)]</ref>;
 
|region11 = {{flagcountry|United Kingdom}}
|pop11 = 40 000
|ref11 = {{lower|<ref>{{cite web|url=https://joshuaproject.net/people_grou...|title=Tajik in United Kingdom|publisher=Joshuaproject.net}}</ref><br>}}
 
|region12 = {{flagcountry|Kazakhstan}}
|pop12 = 31 000
|ref12 = {{lower|<ref>{{cite web|url=http://joshuaproject.net/people_groups/15201/KZ|title=Tajik in Kazakhstan|publisher=Joshuaproject.net}}</ref><br>}}
 
|region13 = {{flagcountry|SWE}}
|pop13 = 26 000
|ref13 = {{lower|<ref>{{cite web|url=https://joshuaproject.net/people_grou...|title=Tajik in Sweden|publisher=Joshuaproject.net}}</ref><br>}}
 
|region14 = {{CAN}}
|pop14 = 15,870
|ref14 = <ref>This figure only includes Tajiks from Afghanistan. The population of people with descent from Afghanistan in Canada is 48,090 according to Canada's 2006 Census. Tajiks make up an estimated 27% of the population of Afghanistan. The Tajik population in Canada is estimated from these two figures. [http://www12.statcan.ca/english/census06/data/highlights/ethnic/pages/Page.cfm?Lang=E&Geo=PR&Code=01&Data=Count&Table=2&StartRec=1&Sort=3&Display=All&CSDFilter=5000 Ethnic origins, 2006 counts, for Canada].</ref>
 
|region15 = {{flagcountry|Turkmenistan}}
|pop15 = 5,300
|ref15 = <ref>{{cite web|url=http://joshuaproject.net/people_groups/15201/TX|title=Tajik in Turkmenistan}}</ref><br>
 
|region16 = {{BEL}}
|pop16 = 5,000
|ref16 = <ref>{{cite web|url=https://joshuaproject.net/people_groups/15201/BE|title=Tajik in Belgium|publisher=Joshuaproject.net}}</ref><br>
 
|region17 = {{ITA}}
|pop17 = 4,800
|ref17 = <ref>{{cite web|url=http://joshuaproject.net/people_groups/14372/IT|title=Tajik, Afghan in Italy}}</ref><br>
 
|region18 = {{UKR}}
|pop18 = 4,255
|ref18 = <ref>[http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/select_5/?botton=cens_db&box=5.1W&k_t=00&p=75&rz=1_1&rz_b=2_1%20%20%20&n_page=4 State statistics committee of Ukraine&nbsp;– National composition of population, 2001 census] (Ukrainian)</ref>
 
 
 
 
|languages = [[Забони тоҷикӣ|тоҷикӣ]] ({{smaller|''[[Забони порсӣ|порсӣ]] ва [[Забони дарӣ|дарӣ]]}})
|religions = [[Ислом]]
Line 83 ⟶ 37:
 
[[Акс:Miss England 06 Hammasa Kohistani.jpg|200px|thumb|Бонуи тоҷик, Hammasa Kohistani - Міss Британия - 2005]]
'''Тоҷикон''' — миллат, аҳолии асосии [[Афғонистон]] - зиёда аз 10 то 1411 млн., [[Тоҷикистон]] -7.5 млн., [[Ӯзбакистон]] - аз 1,7 то 11 млн., тақрибан 3520 млн. нафар.
 
== Таърихи пайдоиш ==
Line 114 ⟶ 68:
 
Халқи тоҷик дар давоми таърихи чандинҳазорсолаи худ басо фарозу фуруди рузгорро дидааст. Тоҷикон аз асрҳои миёна инҷониб дар зери ҳокимияти сулолаҳои сершумори турку муғулнажод зиндагӣ кардаанд, вале [[Забони тоҷикӣ|забони тоҷикиро]] гум накардаанд. Хушбахтона халқи баору номуси тоҷик ба оламиён тоҷики тоҷдор будани худро ба фарҳангу маданияти худ исбот кардааст.
 
==Вожаи Тоҷик дар ашъори бузургон==
 
::Зи Чину Мочин якрӯя то лаби Ҷайҳун,
::Зи Турку Тоҷик в-аз Туркмону Ғузу Хазар.
[[Унсурӣ]] - (980—1039)
 
::Он сарвболо кист он, к-аз васф лол астам забон,
::Дар ишқи ӯ девона шуд ҳам турку тоҷику араб.
[[Абдулқодири Гелонӣ]] -(1077 - 1166)
 
::Турке ҳама туркӣ кунад, тоҷик тоҷикӣ кунад,
::Ман соате турке шавам, як лаҳза тоҷике шавам.
[[Ҷалолуддини Балхӣ]] -(1207-1273)
 
::Турк кӣ, тоҷик ки зангӣ кӣ, румӣ кӣ?
::Моликулмулке ки донад мӯбамӯ сирру ъалан.
[[Ҷалолуддини Балхӣ]] -(1207-1273)
 
::Як ҳамлаву як ҳамла омад шабу торикӣ,
::Туркӣ куну чустӣ кун, на нармию тоҷикӣ
[[Ҷалолуддини Балхӣ]] -(1207-1273)
 
::Агар турк асту тоҷик аст, бад-ӯ ин банда наздик аст,
::Чу ҷон бо тан, валекин тан набинад ҳеч мар-ҷонро.
[[Ҷалолуддини Балхӣ]] -(1207-1273)
 
::Худ чӣ ҷои турку тоҷик асту занг?
::Фаҳм кардаст он нидоро чӯбу санг!
[[Ҷалолуддини Балхӣ]] -(1207-1273)
 
::Чу яксон аст он ҷо турку тоҷик,
::Ҳам аз Эрон ҳам аз Тӯрон дареғо.
[[Аттори Нишопурӣ]] -(1145-1220)
 
::Туро додор турк асту ту тоҷик,
::Бимонда бар сари ин роҳи борик.
[[Аттори Нишопурӣ]] -(1145-1220)
 
::Шояд ки ба подшаҳ бигӯянд
::Турки ту бирехт хуни тоҷик.
[[Саъдӣ]] -(1210 - 1291)
 
::Араб дидаву Турку Тоҷику Рум,
::Зи ҳар навъ дар нафси покаш улум.
[[Саъдӣ]] -(1210 - 1291)
 
::Рӯи тоҷиконаат бинмой, то доғи ҳабаш
::Осмон бар чеҳраи туркони яғмоӣ кашад!
[[Саъдӣ]] -(1210 - 1291)
 
::Тоҷики гарданкаши лашкаршикан,
::Бештарӣ найзавару теғзан.
[[Хусрави Деҳлавӣ]] -(1253 - 1325)
 
::Бипурс ҳоли ман аз чашми худ, ки ин маънӣ
::Ҳикоятест, ки маълуми турку тоҷик аст.
[[Салмони Соваҷӣ]] -(1300 - 1377)
 
::Эй баста камар зи дуру наздик,
::Бар хуни тамоми Турку Тоҷик.
[[Ҳофиз|Ҳофизӣ Шерозӣ]] -(1325 - 1390)
 
::Гуфт ӯ турк ҳасту ман тоҷик,
::Лек дорем хешии наздик.
[[Абдурраҳмони Ҷомӣ]] -(1414 - 1492)
 
::Пеши ҳиндуи чашми хунрезат,
::Гашта Туркон забунтар аз Тоҷик.
[[Абдурраҳмони Ҷомӣ]] -(1414 - 1492)
 
::Нигори турку тоҷикам кунад сад хона вайрона,
::Ба он мижгони тоҷиконаву чашмони туркона.
[[Алишер Навоӣ]] -(1441 - 1501)
 
::Зиҳӣ хулқу карам к-аз дуру наздик
::Ҳамегӯяд дуояш турку тоҷик.
[[Аҳлии Шерозӣ]] - (1454 - 1535)
 
::Дил ойинадори турку тоҷик бувад,
::Зишт аст, гарат ойина торик бувад.
[[Аҳлии Шерозӣ]] - (1454 - 1535)
 
::Фарзанд биҷӯю б-ӯй худ соз бузург,
::Магзор ба суҳбаташ чи тоҷик, чи турк.
[[Аҳлии Шерозӣ]] - (1454 - 1535)
 
::Турку тоҷикро ба якдигар
::Хасмиву гирудор мебинам.
[[Шоҳнеъматуллоҳи Валӣ]]
 
::Аз дами сайиди исидами мо
::Турку тоҷик басе зинда шуданд.
[[Шоҳнеъматуллоҳи Валӣ]]
 
::Теғ мебояд кашиду ҷом мебояд ситуд,
::Нест дар туркӣ намак, тоҷик мебояд будан.
[[Толиби Омулӣ]] -(1581 - 1627)
 
::Кист, к-аз ғами ишқаш ҷон бадар тавонад бурд,
::Дайлам аст ё курд аст, турк ё ки тоҷик аст.
[[Ҳоҷиби Шерозӣ]]
 
::Сози нофаҳмидагӣ кӯк аст, ку илму чи фазл?
::Ҳар куҷо дидем, баҳси турк бо тоҷик буд.
[[Абдулқодир Бедил]] - (1644 - 1521)
 
::Бедил, дами шамшери талаб борик аст,
::З-ин теғ на турк эмину не тоҷик аст.
::Бар ҷабҳайи эҳтиёҷ дорад арақат
::Обе ки зи сар гузаштанаш наздик аст.
[[Абдулқодир Бедил]] - (1644 - 1521)
 
::Фитнаҷӯи ҳамлабар чун ишқ нест
::Дар миёни турку тоҷику араб.
[[Муҳаммад Асири Лоҳиҷӣ]]
 
::Ту фитна кардиву тоҷику турк муттаҳаманд,
::Ки раҳ ба фитна гушоданд мулки султонро.
[[Қоонии Шерозӣ]] -(1808 - 1854)
 
::Ғариқи раҳмати ӯ дуру наздик,
::Ғуломи ҳиммати ӯ турку тоҷик.
[[Қоонии Шерозӣ]] -(1808 - 1854)
 
::Шуд ғайрати кору бори ишқат
::Зуннор миёни турку тоҷик.
[[Назирии Нишопурӣ]]
 
::Резахори наволаи карамаш
::Турку тоҷику бандаву озод.
[[Ҳотифи Исфаҳонӣ]]
 
::Чашмони ту бо дилам насозанд,
::Ҷанг аст миёни турку тоҷик.
(Файёз)
 
::Ёфта аз маснадаш низом мамолик,
::Малҷо турк асту садру соҳиб тоҷик.
[[Ҷайҳуни Яздӣ]]
 
::Он шӯх к-аз ӯст дар табу тоб
::Доим дилу ҷони турку тоҷик.
[[Муштоқи Исфаҳонӣ]] -(1688 - 1758)
 
::Шаш ҷиҳат рушан зи тоби рӯйи ӯ,
::Турку тоҷику араб ҳиндуи ӯ.
[[Иқболи Лоҳурӣ]] -(1877 - 1938)
 
::То ки бад-ин турфа хиёли сутурк
::Тоза кунад ёрии тоҷику турк.
[[Баҳор Муҳаммадтақии Маликушшуаро|Маликушшуаро Баҳор]] -(1886 - 1951)
 
::В-аз Тахористон маро гар дур созад хасми дун,
::Ҳаст назди узбаку тоҷик ҷоҳу фар маро
[[Баҳор Муҳаммадтақии Маликушшуаро|Маликушшуаро Баҳор]] -(1886 - 1951)
 
==Мавқеъи зист==
Line 277 ⟶ 75:
Аксарияти тоҷикон дар [[Осиёи Миёна]] зиндагӣ мекунанд. Мавқеъи асосии ҷои зист аз шарқ ва шарқу-шимолии давлати ҳозираи [[Эрон]], дар шимоли давлати [[Афғонистон]], [[Тоҷикистон]], [[Узбакистон]], [[Қирғизистон]] ва [[Покистон]] ҷойгиранд. Заминҳои расмии мардуми тоҷик, водии [[Фарғона]], [[Чач]] ([[Тошканд]]), [[водии Зарафшон]] (аз Мастчоҳ сар карда то [[Самарқанд]]у [[Бухоро]]), заминҳои хати резишгоҳи болооби [[Амударё]] ([[дарёи Панҷ]]), [[Мурғоб]] ва [[Кобул]], ва гирду атрофи ҳавзаҳои дарёҳои [[Ҳилмонд]]у [[Арғандоб]], ([[Афғонистон]]) аст.
===[[Тоҷикон дар Тоҷикистон]]===
Дар тамоми қаламрави [[Тоҷикистон]] тоҷикон сукунат доранд. Дар [[водии Зарафшон|минтақаҳои Зарафшон]] ва [[Рашт]] омехташавӣ бо дигар миллатҳо кам дида мешавад. Дар минтақаи кӯҳии [[Кӯлоб]] ҳам омехташави тоҷикон ноаён аст.{{ниёзманди манбаъ}}
 
===[[Тоҷикон дар Афғонистон]]===
Ҳамаи форсизабонони [[Афғонистон]] ба лафзи тоҷикӣ ҳарф мезананд. Вилояти [[Ҳирот]] дар тасарруфи тоҷикони [[ориёӣ]] аст.
===[[Тоҷикон дар Узбакистон]]===
Тоҷикони Ӯзбакистон то ҳоло симои тоҷикии худро ҳимоя кардаанд. Дар шаҳрҳои Бухоро, Самарқанд, Намангон, Термез ва ҳатто шаҳри Тошканд тоҷикон аксари кулли мардуми ин шаҳрҳоро ташкил медиҳанд.
tojikon dar uzbakiston asosan ba kuhistonho zindagi mekunan. Va ba shahrhoi bostoni Samarqandu Buxoro onho aksari aholiro tashkil medihan.
 
===[[Тоҷикон дар Эрон]]===
Дар Эрон ду гурӯҳи бузургнажоде вуҷуд дорад, яке тоҷикони навъи қадим, ки соли 640 ба [[Ҳиндустон]] рафтанд ва дигаре эрониёнанд. Тоҷикони даштӣ моҳрутар ва сафедтар аз тоҷикони куҳистонӣ ҳастанд. Тоҷиконе, ки дар марзи Шарқии [[Эрон]], [[Хуросон]] ва [[Форс]] зиндагӣ доранд, ба лафзу симои тоҷикон дохиланд.
===[[Тоҷикон дар Покистон]]===
===[[Тоҷикон дар Русия]]===
Тоҷикон дар [[Русия]] зиёда аз 350000 нафарро (баҳои 2012) ташкил мекунанд, ки шаҳрванди ду давлат ба ҳисоб мераванд (Русия ва Тоҷикистон). Аксарияти онҳо бо сохтумон ва тиҷорат машғул ҳастанд (ба ғайр аз мардикорон).